LEZEC  OBCHOD  DISKUSE  INZERCE  ANKETY  ODKAZY  PRŮVODCE  MAPY  FOTKY  VIDEO 

 jméno

 heslo 

 Registrace   |   Mladí horolezci - potrava hor.
Hledání cesty

Hledání na Lezci

 Metodika
 Trénink
 Oblasti
 Reportáže
Knihy
Frankenjura nové průvodce
Průvodce Hřebeny
Novou knížku pro horolezce: Horolezecké povídání

Závody
zrušeno? SP Chamonix (FRA) (11.07)
SP Briançon (FRA) (21.08)
ČP v boulderingu Teplice nad Metují (28.08)

Žebříček
Cesty:
7.Šofránko 11347
8. 11328
9.Adamovska 11303
Bouldry:
7.Novák 10700
8.Pochman 10675
9.Břicháček 10625
Hory:
17.Malásek 3270
18.Punčochář 3186
19.Mareček 3182

Výsledky
Rock Empire Český pohár v lezení obtížnost dospělých a mládeže (27.06)
Mistrovství Amerik (24.02)
O dřevěného Krakonoše 2020 (25.01)

Deníčky
4970 lezců
842637 cest
Nové přelezy:
Dziura Na 9/9+
Dr.Best 7c
Gladiator 9+
Streetfigh 9
Transilvan 8a
Chimpanzee 9-
Svatý Otec 9+/10-
Out Of Ber 10-
Iron Maide 9+/10-
Cesta Pro 9+/10-

Stěny
BoulderClub Brno - Brno
Boulderbar Flamendr - Kadaň
Sportovní hala PF UJEP - Ústí nad Labem

Prodejny
Outdoor Centrum Rock Point Letňany - Praha 9 - Letňany
Rock Point Vaňkovka - Brno
Rock Point Hradec Králové - Hradec Králové

Kontakt
REDAKCE:
standalezec.cz
ŠÉFREDAKTOR:
jirkaslezec.cz
INZERCE:
standalezec.cz
IT:
hoplezec.cz

Vtedy mi nešlo, dneska mi nejde, zajtra mi nepôjde

a tak ďalej...

Pondelok, sedím v kancli. Rozmýšľam o víkende. Známemu zahynul syn. Priateľ zas viezol svokru na úrazovku,

išla, tak ako už pätnásť rokov na bicykli z mesta. Pred očami sa mi otáča bremeno v podves vrtuľníka. Videli sme ho včera, keď sme rozjarení tatranským lezením schádzali do doliny. Na umretie stačí byť desať metrov nad zemou. Už je to overené. Tak si aspoň kliknem na obľúbenú diskusiu. Pár bežných príspevkov, jeden hrozný:


Autor:  makak { 2004-08-09 11:34:09, chello217023254060.chello.sk } 
Predmet:  Uraz na Pajstune? sobota 7.8.04 
> Neviete niekto co sa zomlelo v sobotu na Pajstune? V
> nedelu sme tam boli a pod Vajcom pri krikoch boli chir.
> rukavice, ihla, jejake ampulky, krv a reci ze tam v
> sobotu niekto padol...
Neviem kto to bol ale chalan to neprezil padol 20 metrou ked sa prevezoval v zlanaku. mal tazke vnutorne zranenia. Napriek nesmiernej snahe sa ho nepodarilo zachranit. Neviem ako sa to stalo. Chcem vyjadrit uprimnu sustrast vsetkym pozostalim.


Mám z toho dosť divné pocity. Ako to tak všetko čítam, spomínam na mokrú machnatú platničku, po ktorej som sa predvčerom súkal desať metrov nad 5-kou frendom v rozbitej špáre sa vyklajúcom, a napadajú ma slová ako zázrak, božia ruka, už nepijem, nenadávam a podobne. Je vôbec možné, že som urobil toľko krokov v ôsmich dĺžkach a nič sa mi nestalo? Dobre, tak len v štyroch, lebo polovicu ťahala Ozka. Ale bolo poriadne mokro, tak sa to násobí.
No, ale Palo mi raz rozprával, ako zletel hrozne veľa metrov a nič. Proste liezol komínom, a keďže je jasné, že z komína nevypadneš, istenia nazakladal. Prišiel mrak, začalo mrholiť. Stále nezakladal, asi ani nemal kde. Prišiel druhý mrak, slnko zašlo, prituhlo. Začal sa vážne sústrediť. Už bol vo výleze. Trocha ťažšom, tak poriadne zdrapil chyty. Že budú obalené ľadom veru nečakal. A už sa aj vracal vzduchom. Hrozne veľa metrov, je to stará historka, len si pamätám, že najmenej tridsať. Dokopy nič sa mu nestalo.
A Vladko? Pred troma týždňami naliezol na malej skalke zo pätnásť metrov. Spravil tutový štand z troch frendov a spokojne si odsadol. A vzápätí spokojne jebol na hlavu do kriakov na nástupe. Nechápem to ja, nechápe to on. Ja nechápem, prečo montoval vlastné istítka na skale s tuctom vynitovaných ciest. On nechápe, ako mu mohli tie tutové frendy vyletieť. A asi najviac to nechápu chalani, čo pribehli na miesto dopadu a pýtali sa, kde je ten mŕtvy chalan, čo práve zletel. Oprašujúci sa a nadávajúci Vladko im musel dlho vysvetľovať, že to je on, že mu nič nieje a všetko je tak, ako má byť. Nakoniec ho síce šili, ale čo je desať stehov pre takého chlapa. Takže furt neviem, či som smrteľný, alebo nesmrteľný. Ale ako inak to zistím, ak nie v akcii ?


Vladko


Vykladáme sa z auta, je skôr vypadnem. Po pracovnom týždni a piatkovom šoférovaní mám toho dosť. Slováci sú úplne šibnutí, hlavne v piatok. Tak z blízka ako dnes som prednú masku na Audi ešte nevidel. Navyše som šiel sto a ten hajzel v protismere ešte o polovicu viacej. „Bastard jeden mafiánsky,“ mrmlem si popod nos a mierim ku stočenej karimatke. Z nej vytŕča fľaša fernetu. Lognem si, fľašu podám babám, kľúče zase Suškimu. Ide pre niečo do Prešova, aspoň nemusím rozmýšľať kde zaparkujem. Po pár podivuhodných manévroch odfrčí.
„Tu končí smäd,“ číta s úsmevom Seko na pútači nadnárodnej korporácie. Dorazil pred chvíľou po koľajniciach. Usúdili sme, že Sliezky je čoby kameňom dohodil, a v kľude môžeme ísť ukončiť svoj smäd. Usadíme sa, vnímam večerný kľud. Konečne sa po mesiaci strávenom v škaredom meste cítim ako doma.
Seko rozpráva úsmevnú príhodu z vlaku, Danka a Janka počúvajú. Prichádza Miňo s Aďom a to znamená letné miešané nápoje. Pomedzi pivo a borovičku ťaháme paličky. Dve kratšie, dve dlhšie. Seko bude liezť s Dankou, ja zas s Ozou. Chceme ísť na Granátovú stenu, Sekovi s Dankou radím Velickú. Dve krásne steny nad Kvetnicou. Pri lezení na takýchto miestach je samota ešte krajšia.
Navyše lezenie bude špeciálne, máme zo sebou baby. Nemáš na druhom konci škaredý ksicht, ale milú tvár. A nie sú to žiadne „vycvakávacie strojky“. Skôr naopak, na skalke lezieme ich cesty na udici my.
Ale jedna vec je na babách podivuhodná. Prišiel som na to v štvrtej dĺžke, kedy na Ozku vyšiel fakt nechutný komín. Už polhodinu prší a stúpanie na rozpor získalo zvláštne čaro. Ozka odliezla zo pätnásť metrov a lano sa zastavilo. Nehýbe sa päť minút, desať, štvrť hodiny. Ale čo je podivnejšie, nič sa zhora neozýva. Žiadne názvy pohlavných orgánov, otcovia, bohovia, matere, kurvy či výzvy, aby toho a hentoho skáralo. Fakt sa bojím. Som zvyknutý, že keď stíchnu nadávky, takmer isto je po chlapovi.
„Ozkaaa, tak akooo ?,“ nesmelo vykrikujem. „Ty kokso dobre, len je to tu hrozne mokré a nejaké podivné, “ odpovedá. „Tak niečo zalóóž,“ pokračujem v klasickom gravitačnom dialógu. „Už mám triii isteniaaaa,“ ozýva sa zhora. Začínam rozmýšľať ako to preleziem ja, keď Ozka si zvykne dávať na rozlez šesť plus a vzápätí onsajtuje osmičky. No ale komín podľa pravidiel nemôže byť ťažší ako päť. Ibaže by bol šesť, pomyslím si s úškrnom. A keďže na babu nevidím, pozorujem líniu, ktorú sme od rána preliezli.


„Vtedy mi nešlo, dneská mi nejde, zajtra mi nepôjde .... „


Ráno bolo ťažké. Seko sa motá, ja trochu tiež. Po večierku sme zaspali pred recepciou. Okolo piatej na nás začal rozprávať nejaký vodca. Ale kým som mu stihol vysvetliť svoj názor na liberalizáciu trhu s horskými končiarmi, zdrhol. Okupanti najvyššieho vrcholu. Nestihol som mu vynadať a tak nemám bohvieakú náladu.
„Vtedy mi nešlo, dneská mi nejde, zajtra mi nepôjde a tak ďalej ...,“ znie mi v hlave hit včerajšieho večera. No, veru pekné heslo na sobotné lezenie. Zo spacáku sa pomaly začína vymotávať Danka. „Ta vy ste ale dvojka,“ pozerám na Seka s Dankou ako sa hemžia a nemôžu nič nájsť. „Motalko a skalkárka,“ vyrývam.
Naša cesta začína v prostriedku steny, prvá dĺžka do kotla. Z neho výrazným výsekom doľava. Z kotlíka doprava ide Gálfy-Urbanovič. Aj sme na to na prvom štande pozerali, či by predsa len nepustilo. Ale teraz som rád, že sme v štvorke. V hmle a daždi mi to pripadá akurát. A podľa rýchlosti lana zrejme aj Ozke. To je na horách úžasné. V určitých chvíľach sa klasifikácia stáva nepodstatnou a schopnosti lezcov zázračne vyrovnajú.
Odhadujem, že sme tak v polovici steny. Prvá dĺžka moja, hehe nemusel som ťahať batoh. Ľahko, ľahko, stále hore. Sem tam dám istenie, ale len sem tam. Často sa mi v Tatrách zdá, že buď istím alebo leziem. No bolo už aj tak, že keby som nezaistil, tak sa nepohnem ani o meter vyššie. Ani za nič. Nie som predsa alpinista, ale kancelársky pololezec.
Ďalšie dve dĺžky súčasne, niečo som dade zakvačil, slučku alebo tak. A teraz tento komínik. Lano sa pohlo: „Fúj, ty kokso, to nebolo moc pekné,“ ozýva sa zhora. Ale o chvíľu už: „Aha aké žlté kvietky, to je krása.“ Vidíš Žltko, to je prístup. Nie ako tvoje: „Povoľ piče, kurva, néé ... !“
Ozka štanduje, ruším a leziem. Ako druhý idem hlavne na rýchlosť a nie bezpečnosť, tak som hneď po dvoch metroch zaťahal za loker ako svet. A už to ide: orgány, otcovia, bohovia, matere, kurvy a bodaj ten loker skáralo. Ďalej je skala pevnejšia, dĺžka by to mohla byť pekná. Za sucha. Akurát nemôžem dočiahnuť frend hlboko v komíne. Ako to tam mohla vopchať, baba jedna. Však mám o polovicu dlhšiu ruku a menšie prsia a nedočiahnem ho, no je toto možné ? Veru, veru, strach je mocný čarodej. Nakoniec ho mám. Miesto rýchlo preliezam, na tom lepšom konci lana mi príde celkom ľahké.
„Videl si tie malé zdochnuté vtáčiky v hniezde ?“ privíta ma na štande Ozka. „Nie nevšimol som si,“ vravím popri precvakávaní materiálu. „Asi sa utopili počas búrky,“ hľadám príčinu veci. „Počuj, žeby to bolo znamenie ?“ hrám na babu hrdinu.
Je celkom hmla a mrholí, vidím sotva na päť metrov. Tak sa vydám obľúbeným štýlom: päť metrov vpravo, nepustilo tak zliezam. Teda zľava. Uberám sa po naklonenej polici. Vyhnal by si po nej tučniaky. Všade sú však mokré machy a tráva. Neverím nohám a leziem ako decko čo sa učí chodiť. Nasledujúci pilierik je rozlámaný. Dávam päťku frenda do rozbitej špáry. Vyliezam nad neho, krásna platnička, pekné chyty, nohy na trenie. Ako tak krok po kroku odliezam od svojho kamaráta, neistota narastá. Hľadám chyty a odhadujem trenie mokrej žuly. Istenie nedávam. Veď o to ide, ešte jeden krok vyskúšať, ešte jeden, ešte kúsok. Nevnímam dážď, hmlu, Ozku, nič. Len tých pár chytov a stupov.
A už sa aj hra končí, platňa sa skláňa a mení sa pod previskom na naklonenú policu. Ideálne miesto. Dávam tri frendy, loďák. „Dúfam, že nedopadnem ako Vladko. Do kriakov na nástupe to mám podstatne ďalej,“ mrmlem si a pomaly zaťažím štand.


Na slnku je motalkovi so skalkárkou naj ...



„Zrúúúš, istím,“ doberám laná. Ozka je hore raz dva, pochvaľujem si platničku, ona si ju ani nevšimla. Pozeráme na previsok, vľavo sa ním tiahne špárka, na jej spodku mám frenda. Nevyzerá veľmi za štyri ale prestáva pršať a keď skalu ofúkne bude sucho. Ozka nalieza, múdro jej radím, samozrejme to tade nejde. O chvíľu zlieza a skúša inak. Radím zase doprava, tentoraz ju pustilo. Chvíľu vyvažuje a už je v ľahkom. Zdá sa mi, že ďalej už len choďák. Hmla sa trhá, vidím tak sto metrov pod seba, krásna expozícia.
„Zrúš,“ zaznie zhora. Urobím tak a mádžujem, skala je už celkom suchá. Naliezam a skúšam svoje múdre rady v praxi. Ledva som sa s batohom preštveral dohora. A pritom na Ozke nebolo vidno žiadnu námahu! To bude tým batohom, utešujem svoje ego. Doliezam okolo lopúchov a žltých kvetov k štandu, meníme sa. Čakajú nás také výlezové lúčky v kombinácii s krátkymi komínmi. Po lúčke vybehnem, krátky komínik sa mi zdá nič, tak neistím. Samozrejme, úplne vo výleze sa začínam triasť a hrabať rukami v sutine. „No snáď sa tuná nezjebem,“ nadávam. Pozriem dolu, mozog okamžite vyráta trajektóriu letu: päť metrov vzduchom, dvakrát sa odrazím na lúčke a plachtím stenou. „Ja to jebem,“ prevalím sa na policu, rukami zahrabem v sutine, nohami zatrepem vo vzduchu a som hore. Sedím na kameni a rehlím sa zo svojho štýlu. Dosť málo to má spoločného s lezením. Alebo žeby práve naopak ?
Doliezla ku mne Ozka, sedíme v štrbine hrebeňa a nemáme poňatia kde sme. Všade naokolo hmla. „Pozri, pozri,“ vykrikujem. Jááj, najkrajšie chvíle v horách. Hmla sa trhá a odkrýva nám našu aj okolité steny. A tiež Granátové lávky. „Pamätaj si cestu“, vykrikujem na Ozku. V úžase pozeráme, hmla už nesadla, len sa prevaľuje. Poľahky trafíme dolu.
„Počuj, poďme počkať motalka a skalkárku,“ vravím Ozke. Majú ťažšiu cestu, určite len budú vyliezať zo steny. Schádzame, prezúvame, jeme, fotíme. Pomaly ideme smerom k vrcholu Velickej steny. Stretli sme sa s nimi po hodinke na vrchole. Spoločne sa smejeme a zostupujeme. Začalo usedavo pršať. S Ozkou debatujem o tom ako začínala, rozpráva mi o zime v Španielsku. Celkom nechápem, prečo ísť na zimu preč, keď existujú lyže a mačky a motyky a vykúrené chaty. Debatu pokračujeme témou anorexia lezúcich báb a komu sa aký chalani a baby páčia a či môže byť žena aj hlúpa aj sexi. Vchádzame do chaty. „Vtedy mi nešlo, dneská mi nejde, zajtra mi nepôjde ....,“ jáj nazdar Miňo.
„Jasne, na pivo ideme...“


Tradične: Ja sa snažím o debatu, Seko pózuje fanynkám a Ozka sa nám smeje.

Michal Žilka   [úpravy] 12:17 15.10.2004Tisk 

Reklama:


Související články:

Komentáře

     
...nové příspěvkyNový komentář 

 Naozaj pekné13:36:19 15.10.2004
a ze života. Takovýhle styl se mi líbí.
Petr Jandíkodpovědět 

 Heh14:13:08 15.10.2004
Hehe, pekneee :)
Andrejodpovědět 
 Teda dobry14:45:39 15.10.2004
Zdravim. Pekny clanek, dik.
loudisodpovědět 

 takova virtualni realita14:55:36 15.10.2004
Dooost dobry. A pak ze lezeni neni lepsi nez spatna sukacka.
stepan ptacekodpovědět 

 Moc peknej clanek10:30:45 16.10.2004
Moc peknej clanek.
radaodpovědět 

 Pad14:48:31 16.10.2004
Musim povedat, ze styl toho prispevku bol dost chaosny a tazko sa mi to chapalo a to som Slovak.
Chcem povedat i ja o nejakom pade.
Moj tatino ked liezol, bol uz na vrchole, bol isteny, ale zlomila sa mu skala a spadol az dolu- 20m. Prezil, no obe nohy zlomene + silny otas mozgu. Ked si predstavym, ze je to vyska 8. poschodia... Nechce mi povedat nic blizsie, asi na to nerad spomina. Zaujimavostou je, ze vdaka tomu padu sa spoznal s maminou- v nemocnici.
oLeg
oLegodpovědět 
 Re: Pad14:57:45 16.10.2004
Dobrý článok aj keď chaotický, ale asi to tak malo byť.
odpovědět 
 Re: Pad15:24:56 18.10.2004
Prečo chaosný? Má to krásne logickú líniu: Mišo sedí v pondelok v robote a spomína: v sobotu liezol, v nedeľu videl vrtuľník: chlap sa zabil po krátkom páde. Nasleduje krátka úvaha: prečo sa niekto nezabije pri 30 m páde, alebo v 8 dĺžkach v hmle a daždi, e.g. ako on v sobotu? a už to ide...a čo to bolo v sobotu? nástup, opica, budíček, charakteristika spolulezca a jeho pozoruhodných vlastností. Opis cesty, dojmy, dialógy, záverečné pivo.

Hurá, hurá, tisíc slonov! Prudko čitateľné, na veľkú radosť môjho šéfa dnes nie som mysľou v kancelárii ani trochu .
odpovědět 
  :)18:31:38 18.10.2004
tak, tak + :)) hehe ty to vidis este lepsie ako ja :).
autorodpovědět 
   Re: :)11:45:03 20.10.2004
No veď som sa o tom víkende od M+S čosi napočúvala :)
odpovědět 

 Výborné14:55:27 16.10.2004
Takéto články mám najradšej
odpovědět 

 je to naozaj dobre09:18:44 18.10.2004
clovece, ty by si mal normalne pisat knizne. je to fakt dobre, po dlhom case som si zgustol na jeden dych... drzis si standart a tesim sa na dlasie tvoje clanky. r
radimodpovědět 

 mani fik10:39:30 18.10.2004
tesim sa na dalsi :))
8fodpovědět 

 to se povedlo...14:06:44 18.10.2004
Už dlouho jsem nečetl takhle pěknej článek,
už dlouho jsem se tolik nenasmál,
už dlouho jsem neslyšel takovou libozvučnou slovenčinu.
Jsi jeden z mála, kteří tady ze sebe nedělají supermany, ale dokážeš si udělat legraci sám ze sebe...klobouk dolu, to se dnes cení :o).
Rennoodpovědět 

 Pekné19:08:43 18.10.2004
Ozaj pekné, páč sa mi že aj zdalivo chaotický text má v sebe niečo, čo ma nútilo to celé naraz prečítať. A bolo to ozaj reálne, tak ako to naozaj je. Vidno že chlapci z východu to vedia :-) A k Vladkovi len toľko že ako ho poznám tak pri ňom by skapala už štvrtá mačka, koľko on má životov.....
Rodpovědět 

 Krátký film23:53:28 18.10.2004
Už jsem si to přečetl dřív, ale až teď se dostávám k tomu, ti napsat, že je úplně báječně napsaný. Takovej skoro zrealizovanej filmovej scénář. Kdyz si to čtu, tak to prostě vidím.
 jirkasodpovědět 

 Horolezuz Tatrycus11:26:35 20.10.2004
tento clanok je uple zo zivota HOROLEZCA TATRANSKEHO {HOROLEZUZ TATRYCUS}. Pises uplnu realitu- tak ako to fakt je a preco tam stale musim chodit. Nadavky k tomu patria a ten pocit hore je paradny. Napis este daco-fakt je to dobre.
vanaodpovědět 
 Re: Horolezuz Tatrycus09:56:57 25.10.2004
nazdar. ak sa ti clanok pacil pohladaj na lezcovi clanky od zilku. Mali by byt este tri. Nazvy su filmova slovencina, filmova slovencina pre pokrocilych a ten treti neviem. Zdar. A misko, clanok je super, ako vzdy. Nie je ta skoda na predavanie kobercov?
vladkoodpovědět 

 kg10:32:54 22.10.2004
ja byl v lete na ceste k slnku a na ošarpanci.Muzete mi poslat neco o lomničaku dik (hokejka)
honzaodpovědět 
 Re: kg15:42:28 22.10.2004
nakres najdes: http://tatry.nfo.sk/vths.php

no tie cesty su myslim dost kratsie a teda aj celkovo lahsie ako hokejka,
aj ked som ju neliezol (zltko s vladkom si pockali kym som bol na vylete a bachli bezo mna + to je tiez vesela historka o "direkt variante" s najtazsim miestom mimo linie vystupu, ze chlopi :))

Ale ved nalez a uvidis. Aj ked podla mna ti uz teraz bude kus zima tam v tych pieskarskych backorach :)). caves + zdar miso
autorodpovědět 

 dotaz odjinud19:11:52 23.04.2007
Ahoj, promiňte,že vám zasahuji do diskuze, když nemám nic k lezení:-) Ale mohl by mi někdo napsat, kdo to zpívá a jak se písnička jmenuje?
Slyšela jsem ji včera na slovenské svatbě a moc se mi líbila :-) DÍKY
Katkaodpovědět 

Lezec.cz je hlavním mediálním partnerem ČHS na internetu
 Foto dne:

Bezzubý Yuchen, Xa
 Databáze cest:
Všechny cesty (145136)
Top horské cesty
Nejnovější horské cesty:
Diedre De La Queue Du Moine 6b Mont Blanc
La Ballade Des Gens Heureux 6b Aiguilles Rouges
Nimmerland 7 Hochschwab
Jonathan 7 Hochschwab
Direkter Südpfeiler 6 Lechtaler Alpen
Nově komentované:
Prvotřídní Klepáč IXc Adršpach
Prvotřídní Klepáč IXc Adršpach
Prvotřídní Klepáč IXc Adršpach
Prvotřídní Klepáč IXc Adršpach
Prvotřídní Klepáč IXc Adršpach

 Nově v diskusi:
Re: Parkuje se u Zátiší | Re: Parkoviště Rájec | Re: Parkuje se u Zátiší | Re: Parkoviště Rájec | Re: Parkuje se u Zátiší | Re: Parkuje se u Zátiší | Re: Parkuje se u Zátiší | Re: Parkuje se u Zátiší | Re: Parkuje se u Zátiší | Re: v civilizovaných zemích |

 Nové komentáře:
Re: Špek | Komentáře na Youtube | Re: nejde o výstup dle pískovcových pravidel | Re: nejde o výstup dle pískovcových pravidel | nejde o výstup dle pískovcových pravidel | Špek | Re: Role ČHS | Re: Insaideři vs. Ti ostatni | Re: Vše popravdě, pravda se nakonec ukáže | Re: Role ČHS |

 Kde to vře:
Film o výstupu Kláry Kolouchové na K2 je v kinech (73)
Drama s dobrým koncem (47)
Pád na Kružberku (30)
Piolets d'Or 2020 za celoživotní přínos pro Catherine Destivelle (28)
Zafion: Krombholzova cesta na Rajskou věž, Příhrazy (24)
Adam Ondra #76 (20)
Zahraniční soustředění (nejen) repre v Rakousku (18)
IFSC zavádí nový formát závodu v lezení na rychlost (11)
Smrtelný pád polského horolezce z Dubkeho lávky v Tatrách (6)
Adam Ondra #77 (6)

 Nově v inzerci:
La Sportiva Trango Cube GTX | Lužické hory | Scarpa Maestrale 27,5 16/17 | Trekové boty Hanwag Tatra Lady GTX | nález průvodce Jizerské Hory | Víkend z dětmi | Žďárák | Jura od St/Ct | statika SR R44 | Nález |

 Anketa:
Jak dál s magnéziem?
 Magnézium uznat jako standard. Usilovat o povolení Mg ve všech oblastech. Vymáhání zákazu je čistě věcí ochrany přírody. 
 3233 
 Mg povolit od určité obtížnosti. Definovat to a vyjednat to ku shodě mezi ČHS, místní lezeckou komunitou a místní ochranou přírody. Vymáhání případného zákazu je v zájmu všech třech složek a měly by navzájem spolupracovat tak, aby se dojednaná pravidla, pokud možno striktně dodržovala. 
 1326 
 Rozdělit oblasti na klasické a moderní. Klasické – úplný zákaz. Moderní – úplné povolení. Rozdělení vyjednat ku shodě mezi ČHS, místní lezeckou komunitou a místní ochranou přírody. Vymáhání případného zákazu je v zájmu všech třech složek a měly by navzájem spolupracovat tak, aby se dojednané rozdělení, pokud možno striktně dodržovalo. 
 14857 
 Mg zakázat ve všech pískovcových oblastech. Tradice je tradice. Spojit síly mezi ČHS, tradičními lezci a ochranou přírody a zavést to do praxe. 
 1980 

 Návody:
Jak psát na lezce ...
Lezecké mapy

 Partneři:
Treking.cz

 lezec  diskuse  ankety  odkazy  průvodce  fotky  video  *rss*  ochrana osobních údajů       ceník reklamy Energy Cloud   NetPro systems, s.r.o.